Čo je Montessori pedagogika a ako môže ovplyvniť vývoj detí

Čo v článku nájdete:

• Čo je Montessori pedagogika a aké sú hlavné prvky Montessori metódy?
• Hlavné prvky Montessori metódy
• Ako môže Montessori pedagogika ovplyvniť vývoj detí?
• Pre a proti Montessori prístupu
• Ako začať s Montessori metódou doma?
• Montessori hračky
• Pripravené prostredie
• Rutina a komunikácia
• Praktický život a každodenné činnosti

„Pomôž mi urobiť to sám“ – to je heslo, ktorým sa riadi Montessori pedagogika. V čom presne spočíva, aký má vplyv na deti a ako možno jej princípy zaradiť do výchovy a každodenného života v domácnosti?

Súčasný tradičný vzdelávací systém Západného sveta vznikol v 19. storočí a je charakteristický dôrazom na štandardizované hodnotiace testy, rozdelenie predmetov, ročníkový systém, pevne danú štruktúru a hierarchický prístup k učeniu. V posledných desaťročiach sa čoraz častejšie objavujú otázky, či je tento model stále najvhodnejší pre potreby dnešných detí. Mnohí odborníci aj rodičia sa domnievajú, že väčšia voľnosť, partnerský prístup v komunikácii a dôraz na praktickosť by mohli viesť k hlbšiemu a zmysluplnejšiemu vzdelávaniu. Jednou z takýchto alternatív je práve Montessori.

Montessori trieda, Zdroj: Pexels

Čo je Montessori pedagogika a aké sú hlavné prvky Montessori metódy?

Montessori pedagogika (často označovaná aj ako Montessori metóda, prístup alebo jednoducho „Montessori“) je vzdelávacia metóda vyvinutá Mariou Montessori, ktorá sa stala jednou z prvých talianskych žien-lekárok po tom, ako v roku 1896 získala titul z medicíny. Pracovala a študovala deti s poruchami učenia, čo ju priviedlo k hlbšiemu záujmu o vzdelávanie všetkých detí. Na základe svojich poznatkov, ktoré získala pozorovaním týchto detí, Maria Montessori vyvinula metódu, ktorá je dnes známou po celom svete. Montessori pedagogika podporuje samostatnosť dieťaťa, rešpektuje jeho vývinové potreby a umožňuje mu učiť sa prirodzene, cez slobodnú voľbu, motiváciu a vlastné skúsenosti.

Dnes už existuje množstvo škôlok a škôl, ktoré využívajú princípy Montessori metódy. Medzi hlavné rozdiely medzi Montessori inštitúciami a tradičnými škôlkami a školami patria:

• učiteľ je sprievodcom a mentorom, nie direktívnou autoritou,
• dieťa si samo volí činnosti namiesto pevne daného rozvrhu a prísnych učebných osnov,
• učenie je aktívne a praktické namiesto pasívneho počúvania učiteľa a memorovania učebných materiálov,
• v triedach sú deti rôznych vekov, čo podporuje budovanie sebavedomia pri interakcii so staršími deťmi a stimuluje kognitívny rozvoj,
• kladie sa dôraz na vnútornú motiváciu, a nie na výsledky a hodnotenie.

V Montessori pedagogike je dôležité deti podporovať aj v učení sa praktických zručností, Zdroj: Getty Images

Hlavné prvky Montessori metódy

V triedach Montessori škôlok a škôl nie je učiteľ dominantnou postavou, pri ktorej sa deti musia usadiť a pozorne počúvať. Hoci majú deti jasne stanovené hranice, Montessori pedagogika podporuje ich slobodu, zvedavosť a empatiu, aby z nich vyrástli sebavedomí, zodpovední a samostatní ľudia so záujmom o neustále vzdelávanie, komunitu a svet.

Montessori pedagogika sa opiera o niekoľko prvkov a princípov. Ich počet nie je pevne stanovený, no najčastejšie sa uvádzajú nasledovné princípy:

1. Rešpekt k dieťaťu – Každé dieťa je jedinečné a má právo na vlastné preferencie, chyby a slobodu výberu.
2. Pripravené prostredie – Všetko má svoje miesto. Prostredie je prispôsobené veľkosti a potrebám dieťaťa. Samotné prostredie podporuje chuť učiť sa a skúšať rôzne veci. V triedach je ticho, aby sa deti lepšie sústredili.
3. Samovzdelávanie – Deti sa najlepšie učia, keď sú aktívne zapojené, nie keď sú pasívne alebo nútené do rôznych aktivít.
4. Citlivé obdobia vývinu – Deti prechádzajú rôznymi obdobiami, v ktorých prirodzene dosahujú míľniky a učia sa rôzne zručnosti.
5. Sloboda – Deti si môžu slobodne vyberať aktivity, ktorým sa chcú venovať, no v rámci jasne stanovených hraníc. Nemusia len sedieť, ale môžu sa aj prechádzať alebo stáť kdekoľvek v rámci triedy. Môžu použiť toaletu kedykoľvek chcú bez povolenia učiteľa (ak sú už dosť veľké).
6. Individuálne vzdelávanie – Montessori pedagógovia sledujú pokrok každého dieťaťa, prispôsobujú mu vzdelávacie materiály a podporujú ho v jeho progrese.
7. Vzdelávanie celého dieťaťa – Montessori vzdelávanie podporuje rozvoj potenciálu každého dieťaťa. Montessori inštitúcie sa nezameriavajú len na tradičné predmety, ale aj na lekcie, ktoré podporujú fyzický, emocionálny, intelektuálny a sociálny rozvoj. Deťom sú často ponúkané tzv. Montessori hračky a materiály, ktoré podporujú zmyslový vývin, abstraktné aj logické myslenie.
8. Vnútorná motivácia – Žiaci v Montessori školách väčšinou nedostávajú známky ani hodnotenia. Ich motiváciou je samotné učenie a úspechom je dokončená činnosť.
9. Nezávislosť – Deti dostávajú pomoc a podporu, ale sú vedené k nezávislosti v rozhodovaní, práci a rôznych činnostiach. Dospelý nezasahuje viac, než je potrebné.
10. Podpora praktických zručností – Montessori metóda kladie dôraz na to, aby sa deti naučili praktické zručnosti, ktoré využijú v každodennom živote. Môže ísť o samostatné obliekanie, upratovanie, varenie, riešenie konfliktov, a ďalšie oblasti.

Montessori pedagogika učí deti rešpektu a samostatnosti, Zdroj: Monkey Business Images (Canva)

Ako môže Montessori pedagogika ovplyvniť vývoj detí?

Deti, ktoré sú vedené Montessori pedagógmi, vnímajú učenie ako objavovanie sveta, a nie ako nepríjemnú povinnosť. Sú zvedavé a nie sú pod tlakom a v strese. Vyrastajú z nich sebavedomí a kompetentní jedinci, ktorí sa neboja nových situácií. Majú zmysel pre poriadok, dokončujú rozpracované úlohy a lepšie sa sústredia. Prirodzene spolupracujú s ostatnými deťmi, či už v rovnakom veku, staršími alebo mladšími. Pomáhajú si, učia sa od seba navzájom a rešpektujú rozdiely.

Pre a proti Montessori prístupu

K výhodám Montessori prístupu patria napríklad:

• podpora prirodzeného vývoja a vnútorného rastu,
• žiadne súťaženie, ale naopak dôraz na spoluprácu s ostatnými deťmi,
• rozvoj samostatnosti už od raného veku,
• schopnosť riešiť problémy, konflikty a byť kreatívnejší,
• posilnenie zmyslu pre poriadok a zodpovednosť,
• vytvorenie pozitívneho vzťahu k učeniu na celý život.

Montessori metóda má mnoho výhod, no nemusí byť vhodná pre každého. Medzi jej nevýhody či výzvy patria napríklad:

• vyššie náklady v porovnaní s tradičnými škôlkami a školami,
• obmedzená dostupnosť, keďže takýchto inštitúcií je stále pomerne málo,
• neistota v kvalite, pretože nie každá škola označená ako „Montessori“ skutočne dodržiava princípy a poskytuje kvalitné vzdelávanie,
• možný náročnejší prechod do tradičného systému s testami a známkovaním,
• nedostatok pevnej štruktúry, čo nemusí vyhovovať všetkým deťom,
• potreba zapojiť Montessori princípy aj do rodinného života – efektivita metódy je vyššia, ak rodičia aktívne uplatňujú rovnaký prístup aj doma.

Montessori vzdelávanie nie je striktne vekovo obmedzené, no v našich končinách sú najbežnejšie Montessori škôlky a základné školy. Deti zvyčajne prechádzajú do tradičných škôl najneskôr zhruba v 12 rokoch. Tento prechod je väčšinou zvládnuteľný, no dieťa si musí zvykať na nový systém a študijné návyky.

Prechod do tradičných škôl po vzdelávacej stránke nemusí byť problém. Hoci sú deti prichádzajúce z Montessori škôlok a škôl zvyknuté na väčšiu voľnosť a iný systém, majú poznatky o matematike, slovenčine, dejepise, a iných predmetoch, ktoré sa ich rovesníci naučili v klasických školách.

Deti potrebujú určitý čas na adaptáciu, no ak máte pochybnosti, odporúča sa konzultovať prechod s pedagógmi alebo odborníkmi na vzdelávanie. Prechod sa často dá zvládnuť bez zbytočného stresu s trpezlivosťou a podporou.

Dieťaťu môžete kúpiť alebo vyrobiť Montessori hračky, Zdroj: Getty Images

Ako začať s Montessori metódou doma?

Ideálne je, ak sa dieťa s Montessori princípmi stretáva nielen v škôlke alebo škole, ale aj doma. Dobrou správou je, že začať môžete už v podstate od narodenia vášho dieťaťa, a to aj bez špeciálneho vzdelania.

Montessori hračky

Možno ste už počuli o interaktívnych hračkách, ktoré stimulujú zmysly dieťaťa, rozvíjajú jeho motoriku a pomáhajú mu pri učení koordinácie a logiky. Práve takto fungujú Montessori hračky a pomôcky – jednoduché, no premyslené predmety, často drevené alebo z iných prírodných materiálov a zamerané na učenie sa jednej konkrétnej zručnosti. Nie je nutné dieťaťu kupovať drahé hračky, stačí kúpiť alebo vyrobiť zopár jednoduchých a zmysluplných predmetov.

TIP: Prečítajte si aj o tom „Aké interaktívne hračky sú pre bábätká najlepšie a ako ich vybrať„!

Pripravené prostredie

Aj domáce prostredie sa dá upraviť tak, aby bolo prístupné pre dieťa, podporovalo jeho samostatnosť a chuť objavovať. Môžete napríklad znížiť poličky tak, aby na ne dieťa dosiahlo. Podobne znížte aj vešiaky s jeho oblečením alebo vyhraďte priestor, kde ho bude mať uložené a bude si môcť samo vyberať, čo si oblečie. Používajte s dieťaťom reálne predmety pre naučenie sa praktických zručností – metličku na zametanie, bezpečný príbor či handričku na utieranie.

Rutina a komunikácia

Každodenná rutina nie je o presných časoch, ale skôr o rytme, vytváraní pocitu zodpovednosti a učeniu sa, že každá činnosť má svoj čas a miesto. Deťom dáva pocit istoty, no zároveň necháva aj priestor pre vlastné rozhodnutia a oddych. Príkladom môže byť ranná rutina, kedy sa dieťa umyje, vyberie si vhodné oblečenie a pripraví raňajky (alebo s prípravou pomôže). Dopoludnia si môže vybrať z niekoľkých aktivít, napríklad kreslenie, čítanie alebo dokončenie vybranej úlohy.

Dôležitým aspektom Montessori metódy je rešpekt k dieťaťu a rovnocenná komunikácia. Na dieťa by sa teda nemalo hovoriť „zhora“ ako autorita. Rovnocenná komunikácia (v jazyku, ktorému dieťa rozumie) je kľúčová. Dôležitý je aj fyzický aspekt reči „zhora“. Montessori prístup zdôrazňuje, že pri rozprávaní sa s dieťaťom by sa dospelý mal skloniť na jeho úroveň, čo podporuje pocit rovnocennosti a rešpektu. Okrem toho takýto postoj znižuje pocit strachu a napätia, a zároveň dieťaťu pomáha lepšie vnímať a porozumieť tomu, čo mu dospelý hovorí.

Praktický život a každodenné činnosti

Dieťa by sa malo cítiť ako plnohodný člen domácnosti a byť zapojené do činností a rozhodovania podľa ich vlastného tempa. Už malé deti sa môžu učiť, ako skladať bielizeň, starať sa o rastliny, umývať ovocie či zametať.

Hoci Montessori metóda nemusí vyhovovať každému, deti navštevujúce Montessori školy a škôlky majú podľa niektorých výskumov lepšie výsledky v gramotnosti, numerických schopnostiach, exekutívnych funkciách a sociálnych zručnostiach. Zavedenie Montessori princípov preto môže byť zaujímavou voľbou – či už v škole, alebo v domácom prostredí. Ide o moderný prístup, ktorý sa snaží reagovať na meniace sa potreby detí a podporiť ich prirodzený rozvoj. Montessori prístup môže deťom poskytnúť pevný základ pre úspešný a spokojný život.

Zdroje:

1. https://amshq.org/about-montessori/press-kit/what-is-montessori/
2. https://amshq.org/about-us/history-of-ams/about-dr-maria-montessori/
3. https://villamontessoripreschool.com/blog/top-5-differences-between-montessori-and-traditional-education/
4. https://www.guidepostmontessori.com/blog/multi-age-classrooms-montessori
5. https://cdbmontessoriaurora.com/what-are-the-five-principles-of-the-montessori-method/
6. https://www.bbc.com/future/article/20230131-does-the-montessori-method-actually-work