Halloween – sú strašidlá pre malé deti?

Halloween a strašidlá sa pomaly aj na Slovensku stávajú obľúbenou jesennou zábavou. Spolu s oslavou strašidiel však môžu prísť aj náročnejšie témy. Ako ho sláviť tak, aby vaše dieťa neostalo traumatizované zo smrti?
dievča v čarodejníckej čiapke nazerá do vyrezanej tekvice

Pôvodne pohanský sviatok, ktorý vznikol v Škótsku a za jeho stvoriteľov sa považujú Kelti. Tak takáto je história dnes už známeho sviatku Halloween, ktorý sa slávi v predvečer pred Sviatkom všetkých svätých. Práve v tento deň Kelti oslavovali sviatok Samhain – sviatok mŕtvych. Kelti verili, že sa počas tohto dňa môžu smrteľníci pozrieť na život na druhom brehu a rovnako tak môžu mŕtve duše prísť medzi nás. Aj dnes sa v tento večer spoza rohu ulice ukazujú strašidlá, ktoré sú však našťastie iba kostýmom. 

Halloween na Slovensku

Ťažko povedať, či je Halloween na Slovensku sviatkom, ktorý by sa skutočne slávil. Presadzuje sa predovšetkým prostredníctvom firiem a škôl, ktoré organizujú známe halloweenske párty. Nie je to už tak trochu karneval? Sakrálny význam by sme v ňom hľadali márne. V školách sa učitelia prostredníctvom oboznámenia sa s Halloweenom snažia priblížiť kultúru v rámci štúdia cudzích jazykov. Cieľom firmy či akejkoľvek inej inštitúcie je zas takýmto spôsobom utužovať pracovné vzťahy. Často ide skôr o príležitosť vyblázniť sa, než spomínať akýchkoľvek duchov či strašidlá. Takýto obraz Halloweenu skôr dehonestuje pamiatku na zosnulých a neprináša to, čo by možno mal a na základe čoho vznikol. Záleží na rodičoch ako sa rozhodnú. Či Halloween vnímajú ako deň, ktorý môže ich deťom priniesť čosi užitočné do života, alebo sa skôr zamerajú na to, že deťom priblížia náš Sviatok všetkých svätých. 

Smutnou pravdou však je, že dnešné deti vedia viac o Halloweene než o našich Dušičkách. Je to takto správne? Sviatok všetkých svätých vznikol v 4.storočí vo východnej kresťanskej cirkvi. Bol venovaný všetkým, ktorí pre vieru trpeli a zomreli za ňu. V tento deň si ľudia pripomínajú svojich zosnulých, chodia na cintoríny, zapaľujú sviece a kladú na hroby vence. V rímskokatolíckych kostoloch sa slúžia omše, na cintorínoch prebiehajú pobožnosti a keďže je zároveň dňom pracovného pokoja, nikto sa nemusí nikam ponáhľať. Je to možno menej zábavné ako Halloween, ale je to naše, je to slovenské a pre vaše deti prínosnejšie. 

Spojitosť medzi Dušičkami a Halloweenom ale predsa len je. Podľa legendy, v predvečer Všetkých svätých vystupujú duše mŕtvych z očistca, podobne ako počas Halloweenu vychádzajú z hrobov. Lampy sa v ten večer neplnili olejom, ale maslom. Bolo to tak preto, aby si zomretí, prichádzajúci z očistca, mohli maslom potrieť rany, ktoré v očistci nadobudli. Ranným zvonením kostolov sa mŕtvi opäť vracajú do očistca.

duchovia z papiera

Deti a strašidlá

Asi by sme klamali, keby sme tvrdili, že žiadny rodič nikdy nepoužil strašidlo ako vyhrážku len preto, aby bol doma pokoj. Nevystrájaj lebo príde ježibaba, nekrič lebo ťa zoberie čert. Tieto výkriky dospelých pozná asi veľa oteckov a mamičiek. Mnohokrát to zaberie, prečo by aj nie? Veď ježibabu, čerta, duchov vykresľujú rodičia vždy v negatívnom slova zmysle. Kto už počul o dobrom čertovi či duchovi, ktorý nestraší. Dieťa sa okamžite stiahne, len aby ho nikto nikam od mamičky nebral. 

Neuvážené a prehnané slová však môžu aj uškodiť. Dieťa sa môže báť natoľko, že už nebude schopné ani samo v noci spať. Strašidlá budú všade. V skrini, za oknom, pod posteľou alebo v kúte izby. Ak chcete svojim deťom dopriať spokojný spánok, so strašidlami to príliš nepreháňajte! Upíry, kostry či lebky by mali zostať za dverami detskej izby.

Iné je, ak chcete deťom priblížiť pohľad viery, ktorá hovorí o nesmrteľnej duši, ktorá po smrti putuje do očistca. Pri rozhovoroch o smrti môžete deťom povedať, že duša putuje do neba, že nás naši blízki neopúšťajú a sú stále s nami. Môžeme sa s nimi rozprávať a oni na nás môžu dávať pozor a občas nás aj navštíviť. Dôležitú úlohu však zohráva vek dieťaťa. Príliš malé deti nedokážu pracovať s abstrakciou a teda by iba veľmi ťažko porozumeli tomu, o čom hovoríte. Inak už pracuje myseľ detí po piatom roku života, aj keď sú to ešte stále iba deťúrence. 

Napriek tomu, že je to schodnejšia cesta, aj tu platí, že je dobré všetko s mierou. Nikto vopred nemôže vedieť ako sa bude dieťa vyrovnávať s takýmito informáciami a či od toho momentu nezačne všade vidieť duchov.

V takýchto chvíľach by sa nám paradoxne zišiel toľko preberaný milovaný i nenávidený Halloween, ktorý v dnešnej podobe predstavuje iba čistú zábavu, ktorou robí z duchov takpovediac nestrašidelné strašidlá. A tak sa opäť vraciame k starému známemu, koľko ľudí, toľko chutí. To, čo sa jedným zdá neprimerané a nevhodné, iní oceňujú. Niektorí rodičia nemajú vôbec záujem takéto témy s deťmi preberať, no nájdu sa rodičia, ktorí chcú svoje ratolesti oboznámiť so všetkým. Je preto iba na vás, ktorú cestu si zvolíte. To najdôležitejšie je, aby ste stále mali pred očami svoje dieťa a jeho potreby. Tak ako nenájdeme dvoch rovnakých dospelákov, aj naše deti sú úplne rozdielne. Jedno je nebojácne, druhé zas utiahnutejšie. Tejto slečne sa ústa nezavrú, no z druhej neviete dostať slovo. Nikto z nás ani len netuší, ako na tom emočne a svojím prežívaním dieťa je. A aj keď si myslíte, že ho poznáte ako svoju dlaň, vždy sa nájde niečo, čo vás prekvapí a zaskočí. 

Preto sa do všetkého púšťajte pomaly, komunikujte so svojimi deťmi, opýtajte sa ich čo by chceli a čo zas nie. A určite slávte v rodine Všetkých svätých, aby porozumeli, o čom tento sviatok je, a tak ľahšie prijali aj tie menej veselé momenty života. 

Táňa
Ahoj, mám jedného krásneho ročného synčeka, ktorý mi spríjemňuje celé moje dni až do bodu, že nestíham robiť nič iné. ❤️ Milujem však písanie a tak som sa rozhodla založiť tento blog, aby som mohla zaznamenávať svoje skúsenosti s výchovou a ak sa mi podarí niekomu tým pomôcť či inšpirovať, budem iba rada. Vitaj u nás!